21 dní. Málo, veľa, či tak akurát?

 

21 dní s Michalom Archanjelom. Tak sa nazýva kniha, ktorá sa mi pred časom dostala do rúk. Nevedela som, ako k nej pristúpiť. Už len z dôvodu, že ak by som mala zadefinovať svoj vzťah k téme archanjelov, nemala by som prakticky o čom veľa písať či rozprávať.  

Je síce pravda, že ma všetci traja, tí najznámejší, fascinujú a vyvolávajú vo mne vznešenosť, ale nikdy som sa žiadnou publikáciou nimi nezaoberala, ani o nich nečítala. Až doteraz.

 Archanjel Michal je známy ako priamy protivník satana a ten, ktorý ho na počiatku porazil. Nielen to, má nad ním neprekonateľnú moc. Danú od Boha. Toto prosím, majte na pamäti, keď budete náhodou daný titul čítať. Konieckoncov, dozviete sa to hneď na začiatku.

 Ako deti a aj dospievajúci sme sa istotne všetci katolíci stretli s modlitbou za ochranu od archanjela Michala, no 21 dní, ktoré strávite vďaka tejto knihe s ním, vám túto modlitbu zhmotnia. Doslova.

Vďaka knihe sa totiž dozviete jednu zásadnú vec a možno vo vás vyvolá aj hrôzu či strach. Tento svet je jedno veľké bojovné pole. Tým bojom je boj o ľudské duše. Možno ho nevidíme, možno ho necítime, ale je tu. A keď si ho uvedomíme, začne nám tento svet a všetko, čo sa v ňom deje, zmysel. To sa stalo mne.

 Zamyslenia a modlitby, ktoré z vás v okamihu strhávajú reťaze otroctva, ktoré ste pravdepodobne ani netušili, že okolo seba ovinuté máte. Za zástancu a spolubojovníka máte služobníka Božieho. Hlavu božieho vojska. Možno si ani neuvedomujete, čo všetko vás ťaží, čo všetko vás tlačí na dno. Možno si ani neuvedomujete, čo vás vo vnútri vás väzní. A práve vďaka týmto 21 dňom sa začnete oslobodzovať.

Kniha vás prinúti uvažovať, utíšiť sa a duchovne spevnieť. Pretože to je jej cieľom.

 Počiatkom čítania knihy začnete boj. Práve vďaka tomu, že sa plne odovzdáte pod ochranu Michala sa na vás vrhnú šípy. Len vďaka nemu ich dokážete odraziť.

 Či je 21 dní málo? Pre mňa osobne je to dosť. Tých 21 dní je totiž intenzívnych. Možno si to zo začiatku ani neuvedomíte, ale práve vďaka Michalovi vrhnete svetlo na všetky svoje vnútorné boje, ktoré vediete. A na všetky boje, ktoré sú vedené okolo vás a o vás. 

 

Knihu nájdete na tomto linku: 21 dní s Michalom Archanjelom

 

 

Vážne nástrahy číhajú všade?

 

Takto by som asi začala úvahu nad knihou od exorcistu Imricha Degra – Pýtame sa exorcistu. V malej, nie príliš hrubej knižke zodpovedal na takmer 130 otázok týkajúcich sa oblastí, o ktorých sa nie vždy hovorí, napriek tomu, že samotná história Slovákov obsahuje jednotlivé prvky vo svojej kultúre a tradíciách, v istom množstve. Teraz mám na mysli najmä možné zarieknutia, prekliatia a podobne. Aj v rôznych rozprávkach, povestiach nájdeme odkazy na mnohé tieto aspekty. Ale poďme trošku bližšie.

 V Pýtame sa exorcistu sa Imrich Degro snaží odpovedať na otázky týkajúce sa čarodejníctva, okultizmu, prípadne rodových záťaží  a podobne. Čo som si ja osobne z tejto knižky vzala je, že tak ako sa vraví, tak to aj platí: nie všetko je zlé a netreba hľadať zlo vo všetkom, ale treba preverovať a byť opatrným. No nie prehnane. Niektorí ľudia majú totiž tendenciu prikláňať sa v rôznych životných situáciách k tomu, že sú výsledkom zlého vplyvu. A potom je tu druhý extrém, že ľudia nedokážu vidieť zlo nikde, a to ani tam, kde je. Je potrebné nájsť medzi týmito dvomi extrémami balans a neprikláňať sa ani k jednému.

 Už minulosť nám napríklad ukázala, že aj také psychické ochorenia sa pripisovali vplyvu zlého, teda posadnutosti. Dnes už vieme, že to tak nie je. A aj tejto oblasti sa autor venuje.

 A čo také náramky proti urieknutiu? Sú účinné? A sú vôbec v súlade s cirkevným učením? Nemôžu skôr uškodiť? Toto je dosť zákerná a najmä dôležitá oblasť, ktorá potrebuje osvetliť a presne to aj autor robí. Veľa ľudí sa totiž dnes upína na malé predmety s vierou, že pomáhajú...No vytvoriť si dôveru a veriť predmetu...Nie je to skôr odklon od Boha? V knižke je odpoveď.

 Dôležitou oblasťou sú aj medziľudské vzťahy. A s nimi spojené závislosti. Je závislosť výsledkom konania zlého? Ako sa vraví, všetko začína v hlave. Niekedy je vážne dôležité prevziať nad sebou kontrolu. Prostriedkom konania zlého je totiž klamstvo. Ak sa necháme oklamať, vedie to k nešťastiu a skaze. Človek je predsa tvor slobodný, so slobodnou vôľou. No samotná závislosť...s čím je vlastne spojená a čoho dôsledkom teda je? Aj na to v knižke nájdete odpoveď.

Často sa vravelo a v niektorých kruhoch aj dnes vraví, že aj samotná choroba je výsledkom konania zlého. No vyvstáva otázka, či je tomu vážne tak. Katolíkom je zrejmé, že občas jednoducho Pán Boh dopustí, nie aby nás zničil, ale aby nás poučil, posilnil, deklaroval v  našich životoch svoju moc. A nesmieme ani opomenúť fakt, že mnohé choroby, s ktorými sa stretávame, sú jednoducho dôsledkom  našich činov a zanedbaní. V tomto vidím, ako jasne sa niektorí ľudia snažia zbaviť zodpovednosti za seba samých. 

Tak ako som spomínala v úvode, stále máme ako ľudia problém nevpadnúť do extrému. A tak, ako sme schopní hľadať to zlé všade (nešťastia v rodine,choroby, používanie kozmetiky atď) , máme občas tendenciu nechcieť vidieť  zlo ani tam, kde prítomné byť môže (rôzne liečebné praktiky založené na pochybných spôsoboch pod rúškom chamtivosti, či odpútania sa od Všemohúceho tvrdiac, že ide o veci neškodné, aj to vám ozrejmí knižka).

V zásade, mnohé otázky mňa samú prekvapili, ale keď som sa pozrela na ne zblízka a zamyslela sa nad nimi, uvedomila som si, že tak, ako je nutné byť v živote ostražitým, netraba ani ignorovať realitu. Zlaté pravidlo: skúsme najskôr používať rozum a prirodzené prostriedky, pretože viete, že diabol nikdy nespí a nemá problém si z nás aj uťahovať...A v neposlednom rade nás oklamať. A tak pod rúškom snahy pomáhať sebe aj druhým si myslíme, že konáme dobro, zatiaľ čo robíme pravý opak...

Nech nám Pán Boh skrze Ducha svätého pomáha a radí v každej chvíli, rozlišovať pravdu. 

Knižku zakúpite na Zacheji Tu :)

 

 

 

Neočakávaný pôst

Popolcovou stredou nám začalo pôstne obdobie. Každý si toto obdobie definujeme po svojom, respektíve prežívame ho každý individuálne podľa seba a nami zaužívaných zvykov.

Tento rok síce nemáme možnosť prežívať toto obdobie s pravidelnými účasťami na svätých omšiach, ale napriek tomu si týmto obdobím prejdeme tak, ako aj po minulé roky, akurát že vo vnútri vlastných rodín.

Neexistuje presný a správny návod na to, ako pôst začať, prežiť. V živote každého z nás jednoducho existuje individuálna forma odriekania a zriekania sa rôznych slabostí. Pretože každý máme svoje vlastné.  No to však neznamená, že ak tápame, nemôžeme siahnuť po pomocnej literatúre, respektíve myšlienkach a radách niekoho iného.

Do rúk sa mi dostala kniha od kňaza a pravdepodobne charizmatika Richarda Rohra – Prelomový pôst. Ak by som mala zhodnotiť knihu, jej obsah a vplyv samotného autora, dovolím si začať jednou radou na úvod: Hneď na začiatku odhoďte všetky predsudky, je potrebné utlmiť samého seba, nič neočakávať. Pretože v tom prípade môžete byť sklamaní. Nie preto, že by kniha mala byť sklamaním, ale preto, čo som spomenula vyššie: každý si pôst predstavujeme podľa seba a myslím si, že podľa toho čakáme aj rady...Preto: odčleňte sa od seba, nadýchnite sa a skočte do vody. Stojí to za to. Vysvetlím na pár nasledujúcich riadkoch.

 V prvom rade som Richardovi vďačná za to, že už v začiatkoch neopomenul jeden základný fakt: Ak sa máme postiť a prežiť toto obdobie naplno, a využiť pri tom Božie Slovo, je treba čítať nielen Nový, ale aj Starý zákon. Mnohí kresťania ako keby ignorovali svoje židovsko – kresťanské korene, ktoré máme všetci nasledovníci Ježiša Krista . Jedno proste dopĺňa to druhé. Idú ruka v ruke.

 Kniha Prelomový pôst môže niekoho prekvapiť, možno aj šokovať, niektorých zmiasť. Preto som hneď na začiatok napísala radu, aby ste sa odčlenili od seba a predsudky a očakávania nechali na prahu. Nepomôžu vám. Sama som pri niektorých myšlienkach ostala zarazená, ale keď som sa neskôr k ním vrátila, ako keby som si uvedomila, že tak, ako Richard píše, svojím písaním evokuje v čitateľovi búrku myšlienok. Podľa môjho názoru ide o účel. Mnohí katolíci majú totiž problém s vnútorným prijatím Písma ako takého a čítajú ho doslova roboticky. Dokonca takto prežívajú aj svoju vieru. Richard sa v jednotlivých kapitolách snaží nielen podať myšlienku, ale nepriamo núti čitateľa, aby si ju nie priamo osvojil, ale aby ju spracoval podľa vlastného vnútra (tu aby neprišlo k nedorozumeniu, nejde o prevrat v teológii, stále sme tu na individuálnej rovine prežívania pôstu ). Preto môže niektorých zaraziť.

 Keďže pri autorovi ide o predstaviteľa duchovnej obnovy, je logické a najmä dá sa očakávať, že je spôsobom svojho písania zameraný na spojenie človek – Boh v zmysle vnútorného zamerania. Donúti čitateľa vstúpiť do seba a začať hľadať odpovede na otázku: Kto je pre mňa Boh? A tu je na mieste spomenúť pôst v zmysle: Vzdať sa akejsi umelej ohraničenej predstavy o tom, kým vlastne Pán Boh je. Autor tu búra hranice. Snaží sa o to, aby si čitateľ uvedomil, že jeho vzťah k Bohu nie je ohraničený nijakými múrmi. Pána Boha jednoducho neuzatvoríme do žiadnej plechovky.

 Čo si nedovolím odignorovať a nespomenúť je to, že sa autor nepochybne pokúša úvahami a myšlienkami donútiť v tomto dôležitom období človeka k tomu, aby sa pozrel sám do seba a prestal poukazovať len na chyby iných. Naša ľudsko – spoločenská tradícia doslova súdiť druhých je očividná. Možno práve pôst je obdobím, kedy by sme sa mali začať učiť od tejto tradície postupne upúšťať.

Pôst totiž neznamená len striedmo jesť, nepiť alkohol, či vzdať sa nejakých radovánok. Pokojne si môžeme toto pôstne obdobie určiť ako obdobie, kedy zanecháme naše staré zvyky a činy, či myšlienky. Jednoducho naše staré Ja. Pretože platí: Ja musím umrieť, aby On mohol vo mne žiť. 

Pokojne toto pôstne obdobie možno využiť na to, aby sa staré vnemy vymenili za nové. 

 Určite nemenej dôležitou otázkou, ktorá je v knihe nastolená je aj otázka Kým som vlastne v očiach Boha ja? Otázka ťažká, ale návod na jej zodpovedanie predsa len existuje a možno práve táto kniha vám ho ponúkne. Mne ponúkla aspoň počiatočné úvahy , ktoré sa postupne zoceľujú do jedného celku.  

 Pre človeka je nutné (a na toto nielen v dnešnej dobe kresťania zabúdajú) utriediť si jednotlivé oblasti a pojmy ako napríklad čo znamená Milosrdenstvo a čo obeta a čo z toho je dôležitejšie, či problematika prikázania Miluj blížneho svojho ako seba samého (ono to znie jednoducho, všakže? Ale nie je).

 Je pravdou, že je občas potrebné pripomenúť si, že čas v očiach človeka nie je totožný s tým Božím a že naše chápanie nie je vždy totožné s tým Jeho.

 V knihe je niekoľko úvah, ktoré sa do človeka doslova vsajú. Preto je potrebné nájsť si tiché miesto a nerušený čas. Jedno je však isté. Po jej prečítaní vám v srdci aj mysli budú rezonovať dostatočne dlhý čas, aby ste prehodnotili základ vašej viery, prípadne smer, ktorým sa uberala a obnovili si, možno nadobudli ničím neohraničený vzťah k sebe, k Bohu a k vám obom....

 Richard Rohr sa svojími slovami jednoducho zaslúži o to, aby vo vás niečo povstalo, ožilo.

Nech vám je kniha na úžitok. Práve pôst je dôležitým obdobím pre človeka, aby povstal z neho niekto nový. Zmŕtvychvstanie Ježiša  je predsa víťazstvom. A my sme k nemu pozvaní.

 Pretože ako Richard sám vraví: "Bol si stvorený pre oveľa viac!"

Viac o knihe aj knihu samotnú  TU