Popolcovou stredou nám začalo pôstne obdobie. Každý si toto obdobie definujeme po svojom, respektíve prežívame ho každý individuálne podľa seba a nami zaužívaných zvykov.
Tento rok síce nemáme možnosť prežívať toto obdobie s pravidelnými účasťami na svätých omšiach, ale napriek tomu si týmto obdobím prejdeme tak, ako aj po minulé roky, akurát že vo vnútri vlastných rodín.
Neexistuje presný a správny návod na to, ako pôst začať, prežiť. V živote každého z nás jednoducho existuje individuálna forma odriekania a zriekania sa rôznych slabostí. Pretože každý máme svoje vlastné. No to však neznamená, že ak tápame, nemôžeme siahnuť po pomocnej literatúre, respektíve myšlienkach a radách niekoho iného.
Do rúk sa mi dostala kniha od kňaza a pravdepodobne charizmatika Richarda Rohra – Prelomový pôst. Ak by som mala zhodnotiť knihu, jej obsah a vplyv samotného autora, dovolím si začať jednou radou na úvod: Hneď na začiatku odhoďte všetky predsudky, je potrebné utlmiť samého seba, nič neočakávať. Pretože v tom prípade môžete byť sklamaní. Nie preto, že by kniha mala byť sklamaním, ale preto, čo som spomenula vyššie: každý si pôst predstavujeme podľa seba a myslím si, že podľa toho čakáme aj rady...Preto: odčleňte sa od seba, nadýchnite sa a skočte do vody. Stojí to za to. Vysvetlím na pár nasledujúcich riadkoch.
V prvom rade som Richardovi vďačná za to, že už v začiatkoch neopomenul jeden základný fakt: Ak sa máme postiť a prežiť toto obdobie naplno, a využiť pri tom Božie Slovo, je treba čítať nielen Nový, ale aj Starý zákon. Mnohí kresťania ako keby ignorovali svoje židovsko – kresťanské korene, ktoré máme všetci nasledovníci Ježiša Krista . Jedno proste dopĺňa to druhé. Idú ruka v ruke.
Kniha Prelomový pôst môže niekoho prekvapiť, možno aj šokovať, niektorých zmiasť. Preto som hneď na začiatok napísala radu, aby ste sa odčlenili od seba a predsudky a očakávania nechali na prahu. Nepomôžu vám. Sama som pri niektorých myšlienkach ostala zarazená, ale keď som sa neskôr k ním vrátila, ako keby som si uvedomila, že tak, ako Richard píše, svojím písaním evokuje v čitateľovi búrku myšlienok. Podľa môjho názoru ide o účel. Mnohí katolíci majú totiž problém s vnútorným prijatím Písma ako takého a čítajú ho doslova roboticky. Dokonca takto prežívajú aj svoju vieru. Richard sa v jednotlivých kapitolách snaží nielen podať myšlienku, ale nepriamo núti čitateľa, aby si ju nie priamo osvojil, ale aby ju spracoval podľa vlastného vnútra (tu aby neprišlo k nedorozumeniu, nejde o prevrat v teológii, stále sme tu na individuálnej rovine prežívania pôstu ). Preto môže niektorých zaraziť.
Keďže pri autorovi ide o predstaviteľa duchovnej obnovy, je logické a najmä dá sa očakávať, že je spôsobom svojho písania zameraný na spojenie človek – Boh v zmysle vnútorného zamerania. Donúti čitateľa vstúpiť do seba a začať hľadať odpovede na otázku: Kto je pre mňa Boh? A tu je na mieste spomenúť pôst v zmysle: Vzdať sa akejsi umelej ohraničenej predstavy o tom, kým vlastne Pán Boh je. Autor tu búra hranice. Snaží sa o to, aby si čitateľ uvedomil, že jeho vzťah k Bohu nie je ohraničený nijakými múrmi. Pána Boha jednoducho neuzatvoríme do žiadnej plechovky.
Čo si nedovolím odignorovať a nespomenúť je to, že sa autor nepochybne pokúša úvahami a myšlienkami donútiť v tomto dôležitom období človeka k tomu, aby sa pozrel sám do seba a prestal poukazovať len na chyby iných. Naša ľudsko – spoločenská tradícia doslova súdiť druhých je očividná. Možno práve pôst je obdobím, kedy by sme sa mali začať učiť od tejto tradície postupne upúšťať.
Pôst totiž neznamená len striedmo jesť, nepiť alkohol, či vzdať sa nejakých radovánok. Pokojne si môžeme toto pôstne obdobie určiť ako obdobie, kedy zanecháme naše staré zvyky a činy, či myšlienky. Jednoducho naše staré Ja. Pretože platí: Ja musím umrieť, aby On mohol vo mne žiť.
Pokojne toto pôstne obdobie možno využiť na to, aby sa staré vnemy vymenili za nové.
Určite nemenej dôležitou otázkou, ktorá je v knihe nastolená je aj otázka Kým som vlastne v očiach Boha ja? Otázka ťažká, ale návod na jej zodpovedanie predsa len existuje a možno práve táto kniha vám ho ponúkne. Mne ponúkla aspoň počiatočné úvahy , ktoré sa postupne zoceľujú do jedného celku.
Pre človeka je nutné (a na toto nielen v dnešnej dobe kresťania zabúdajú) utriediť si jednotlivé oblasti a pojmy ako napríklad čo znamená Milosrdenstvo a čo obeta a čo z toho je dôležitejšie, či problematika prikázania Miluj blížneho svojho ako seba samého (ono to znie jednoducho, všakže? Ale nie je).
Je pravdou, že je občas potrebné pripomenúť si, že čas v očiach človeka nie je totožný s tým Božím a že naše chápanie nie je vždy totožné s tým Jeho.
V knihe je niekoľko úvah, ktoré sa do človeka doslova vsajú. Preto je potrebné nájsť si tiché miesto a nerušený čas. Jedno je však isté. Po jej prečítaní vám v srdci aj mysli budú rezonovať dostatočne dlhý čas, aby ste prehodnotili základ vašej viery, prípadne smer, ktorým sa uberala a obnovili si, možno nadobudli ničím neohraničený vzťah k sebe, k Bohu a k vám obom....
Richard Rohr sa svojími slovami jednoducho zaslúži o to, aby vo vás niečo povstalo, ožilo.
Nech vám je kniha na úžitok. Práve pôst je dôležitým obdobím pre človeka, aby povstal z neho niekto nový. Zmŕtvychvstanie Ježiša je predsa víťazstvom. A my sme k nemu pozvaní.
Pretože ako Richard sám vraví: "Bol si stvorený pre oveľa viac!"
Viac o knihe aj knihu samotnú TU
