Téma pekla, satana, diabla a jeho anjelov je téma, ktorej sa mnohí vyhýbajú. Vrátane mňa. Istý protestantský pastor, Bill Johnson, tvrdí, že diabol si nezaslúži nejakú našu prílišnú pozornosť. Súhlasím, že nie je hoden tejto pozornosti. Lenže prehliadať jeho fungovanie v tomto svete je podľa mňa nebezpečenstvom samo o sebe. Keď nevieme totiž, ako diabol koná a čo je podstatou jeho konania, nevieme voči čomu sa vlastne máme brániť a akými prostriedkami. Ešte že máme odpovede na tieto otázky v Písme.
Od počiatku nám Sväté Písmo vraví, že diabol je vlastne pánom lži. Čo dáva logiku. Lenže vieme my vlastne, kde sa tieto lži uplatňujú? Odpoveď: všade, kde koná. Môžeme si myslieť, že má nejaké zábrany? Boli by sme naivní a hlúpi. Skúsenosti Pátra Pia nám jasne hovoria, že diabol sa neštíti ničoho. Možno to niekoho vydesí, no na strane druhej nám to podáva zbraň proti nemu. Pretože vieme, že máme bdieť vždy a všade.
Pred časom som sa dostala ku knihe Vzbura anjelov od exorcistu Francesca Bamonteho. Neviem ani, čo som očakávala, ale tá kniha mi otvorila v mnohých smeroch oči. Dlho som patrila k ľuďom, ktorí si činnosť diabla predstavovali na motívy hollywoodskych hororov, v ktorých sa prezentoval ako tvor s červenými očami, robiac zmätok a napádajúc človeka. Bez tých červených očí by sme mohli možno aj povedať, že je odprezentovaný aspoň z určitého percenta správne. Lenže zabúdame na to, že ak by sme svoju pozornosť upreli len na takýto jeho obraz, prehliadli by sme jeho skutočné fungovanie vo svete. Preto si na nasledujúcich riadkoch dovolím na chvíľku nesúhlasiť s Billom Johnsonom a na chvíľu povenujem pozornosť aj tejto postave....
Kniha Vzbura anjelov príkladne a jasne podáva obraz o tom, kto je a odkiaľ sa vlastne satan vzal. Napadla vám niekedy takáto otázka? Mne tiež málokedy napadlo zamýšľať sa, odkiaľ sa vlastne vzal. Vedela som len to, že je to padlý anjel. A že ho z neba dostala pýcha...Lenže táto kniha mi na jeho pád podala bližší pohľad.
Pochopila som, že za jeho pádom stojí jeho vlastná vôla. Čo je zarážajúce, pretože vôla človeka sa dodnes považuje za atribút ľudskej slobody. Inak povedané je na nás a našej vôli, ako sa rozhodneme žiť. A prečo je tak podstatná ľudská vôla? Pretože tak, ako diabol z vlastnej vôle odmietol autoritu Pána Boha, tak ho dokáže vytočiť, keď človek z vlastnej vôle podriadi všetko vôli Boha, čo on nikdy neurobil.
Problémom súčasnej spoločnosti je, že jej vôla sa oddiaľuje od plnenia Božej vôle. Nie je ničím prekvapujúcim, keď natrafíme na kresťanov tvrdiacich, že Biblia prestáva byť aktuálnou a teda aj kresťan by sa mal prispôsobiť modernej dobe. Toto je však nebezpečenstvo samo o sebe, pretože tým neguje hodnotu a dôležitosť Božieho Slova a stavia do popredia záujem a moc človeka, ktorý takýmto spôsobom odmieta byť podriadený Bohu, prinajmenšom si myslí, že Boh je ten, ktorý by sa mal podriadiť. Cítite tú absurditu a opovážlivosť? A práve Vzbura anjelov deklaruje človeku, čo sa stane, ak pri tomto človek zotrvá....
V knihe Vzbura anjelov nejde len o teolegické vysvetlenie existencie satana a vývin pohľadov na neho, ona podáva známosť o tom, ako sa diabol snaží na človeka vplývať a prečo to robí.
Jedno je jasné: Z čistej nenávisti voči človeku. Pretože to, čo diabol stratil, teda možnosť byť v nebi, to Boh človeku ponúka sám. A keďže diabol človeka nenávidí, nechce, aby túto možnosť využil, a robí všetko preto , aby ho od Boha odviedol. Ako? Klamstvom. Či už nahováraním, že Boh človeka nemá rád , či tým, že sa ho snaží presvedčiť, že vlastne človek Boha nepotrebuje. Pán Ježiš nám vraví: Bdejte a modlite sa. Práve teraz, v tomto období, si tieto slová opakujme a konajme podľa nich.
Je správne a nutné poznať, ako náš nepriateľ koná a aké prostriedky používa. Prioritne preto, aby sme vedeli rozoznať lož od pravdy.
Vďaka Vzbure anjelov som pochopila jednu dôležitú vec: sú atribúty, ktoré ničia človeku vzťah s Bohom.
Závisť: Keď závidíme, vytvárame v sebe voči inému človeku hnev, porovnávame sa s ním, túžime po tom, čo má on a tým....sa oddiaľujeme od cesty života, ktorý nám určil Pán Boh. Kto má prospech z neplnenia Božej vôle?
Pýcha: Keď v sebe živíme pýchu, dávame tým najavo svoju nepodriadenosť Bohu. Ako som spomenula vyššie, presne toto dostalo satana z neba...
Potreba byť 100% nezávislý: táto potreba nás oddiaľuje od Pána Boha. Pretože si začíname namýšľať, že ho nepotrebujeme a že všetko dokážeme samy. Čo je lož. Ale znovu: Kto má prospech z tohto oddialenia?
Hnev: hnevom preukazujeme blížnemu nelásku. Pritom máme od Pána Ježiša nasledovné prikázanie: Aby sme sa milovali tak, ako on miloval (a miluje) nás. Lenže tento hnev voči blížnemu nepochádza od Boha. A to veľakrát prehliadame...
A takýchto atribútov je mnoho. Jednoducho, činnosť diabla je charakteristická tým, že sa stoj čo stoj snaží prerušiť naše väzby s Pánom Bohom a osamotiť nás, pričom nám dokáže predostrieť zúfalstvo, úzkosť, strach. Čiže stavy, v ktorých sme všetci najslabší.
Našou obranou je naša pokora. Ak pokorne podriadíme svoj život a naše bytie Bohu, tým sa mu plne odovzdávame. A toto presne je to, čo diabla hnevá. A čím bližšie k Bohu sme, tým sú útoky silnejšie...
Myslieť si, že nás sa tieto útoky netýkajú, by bolo popretím Písma. Nezabúdajme, že aj náš Spasiteľ bol pokúšaný. Keď si to diabol dovolil voči Nemu, máme právo myslieť si, že my by sme sa pokúšaniam a útokom vyhli?
A čo je najdôležitejšie, vďaka Vzbure som pochopila, prečo diabol tak nenávidí nasledovníkov Krista Kráľa a prečo nemá rád Pannu Máriu.....A Archanjela Michala....
Knihy podobného rázu a charakteru sú pre človeka potrebné. Tak sme si totiž zvykli považovať diabla za akúsi rozprávkovú postavu...až sme zabudli striehnuť, odkiaľ na nás môže táto postava vychrliť oheň....
Je jasné, že človek počas svojje cesty životom niekoľkokrát padne.Či už pod ťarchou starostí, alebo ťarchou hriechov.. Či už vplyvom diablových klamstiev....Podstatné je mať neustále pohľad uprený na nebeský Trón nášho Pána a pokračovať v ceste za Ním....
