"Návraty"

Sú situácie, najmä citové okamihy, kedy sa mi vracajú niektoré pocitové míľniky. Akoby sa to, čo som už niekedy pociťovala, cítila, prežila, vracia späť. Začínam uvažovať, či to Tata nerobí schválne. Že chce, aby som to, v čom som kedysi zlyhala, skúsila ešte raz. Neuľahčuje mi to však. Prežívam znovu to isté, len tentoraz bez upadnutia. Čím to je ale? Na toto možno existuje len tá odpoveď, že je to tým, že sa to už stalo, len v inej podobe a v inom období. Akoby chcel Tatino dosiahnuť u mňa ten okamih, kedy sa pozriem a poviem si: Wow, toto som fakt zvládla? Proste jednoducho akoby som sa mala znovu preniesť cez nejakú bolestnú situáciu, v ktorej som už bola, len si viac všímam veci, ktoré som predtým nevidela. Doslova so mnou bojuje s mojimi démonmi cez retrospektívu. Akoby povedal: Tak, teraz si silnejšia, poď, tentoraz to zvládneš lepšie. Vážne som šťastná, že tie okamihy sa vracajú. Nie preto, že by som trpela, a ja sa v tom vyžívala, to nie, ale preto, že v každom z nich spoznávam svoje najsilnejšie aj najslabšie stránky a každým ďalším pokusom prejsť cez tie momenty mám jasnejší a jasnejší pohľad. Ako je pravda, že to bolí fakt že veľmi, áno, trpím, ale to poznanie to utrpenie zľahčuje. A fakt ma teší a zahrieva pri srdci, že po tých rokoch vidím, že vážne v tých bojoch Ja verzus Ja nie som sama. Ono je to tak, že ten Zlý sa pokúša človeka dostať do stavu úzkosti a beznádeje, lebo ukáže len na to, v čom človek zlyhal a nechá ho topiť sa v tom. A s Tatinom je to večne o tom, že v tomto boji Zlý verzus Dobrý vždy víťazí len ten Dobrý. To je základ uvedomiť si. Že zlyhanie je cesta k sebapoznaniu a vždy buď vďačný, keď zlyháš. Lebo to znamená, že tvoja cesta k tebe ešte neskončila. Žiadne zlyhanie nie je koncom. Ale začiatkom.