Unplanned – neplánované bloknutý

Je tomu pár dní, čo do kín po celej USA prišiel film s dosť citlivou tematikou, ktorá spoločnosť skôr rozdeľuje, ako spája. Volá sa Unplanned. Ešte ani neuzrel svetlo sveta a už naštartoval ostré diskusie, Pro – Life a Pro – Choice sa dostali znovu do stretu. Ani ten Zákon umožňujúci potraty v 8. mesiaci, schválený v januári v New Yorku, neostal nepovšimnutí a prilial len olej do ohňa, ako sa vraví...

Najzaujímavejšie je, že sa k tomuto pre mnohých nešťastnému zákonu, začali ozývať aj ľudia, ktorí sa dovtedy príliš na tému potratov nevyjadrovali.

Film Unplanned teda prišiel práve v tú citlivú dobu a dosť pochybujem, že to tvorcovia plánovali, keďže samotný námet a film bol spracovaný niekoľko mesiacov predtým a produkcia dátum uvedenia oznámila oveľa skôr...

Film je dielom niekdajšej pracovníčky Planned Parenthood , Abby Johnson. Abby sa jednoducho rozhodla svoje skúsenosti pri sprostredkúvaní potratov preniesť na filmové plátno.

Nie je šokujúce ani tak to, že sa taký film dostal na filmové plátna, veď dnes vraj panuje vo svete sloboda slova, prejavu, názoru. Je tomu však tak?

Pár týždňov pred uvedením dostal film R. Teda písmeno, ktoré značí, že film obsahuje scény násilné, nevhodné pre deti do 17 rokov a tak napriek tomu, že sa vo filme objavia prípady, kedy k potratu pristúpili dievčatá aj v tejto vekovej skupine, bez prítomnosti rodiča, akosi ich rovesníčky už nemajú umožnené, aby si to celé pozreli bez rodičov. Necítiť tu trošku pokrytectvo? Že s niečím nesúhlasím neznamená, že mám právo zasahovať a zakazovať druhým, aby súhlasili. A aby sa prejavili.

Zahanbiť sa nedali ani sociálne siete. Pár dní po uvedení na filmové plátna dostala Oficiálna stránka filmu na Twitteri stopku. Až po nátlaku verejnosti túto stopku zrušili a  účet odvtedy dosiahol väčší počet sledovateľov, ako má samotné Planned Parenthood.

Ja sa len pýtam: Kde je tá sloboda slova, ktorú tak ostro všetci prezentujú? Nepodkopala si spoločnosť MPAA, rozhodujúca o vhodnosti filmov pre mládež vlastné nohy, keď jediným písmenom uznala, že samotné akty zobrazujúce vo filme sú nevhodné pre maloletých a že obsahujú násilie? Nepotvrdila tým vlastne , že samotná realita je nevhodná a násilná?

A tak je dnes napriek úsiliu samého Planned Parenthood, ktorý v minulosti s Abby Johnson viedol súdne spory, spolkov, ktoré sa hlásia k slobode prejavu a uznaniu tohto práva aj iným, majú v rukách moc, prostriedky, film dosahuje v USA úspechy. V rebríčku návštevnosti dosiahol zatiaľ 4. miesto a to napriek tomu, že ho možno vidieť až po dosiahnutí dospelosti.

Ja len, že každá minca má dve strany. Keď dovoľujeme prejaviť sa jednej, nemali by sme dať šancu na prezentovanie a slovo aj tej druhej?

A keď už tak bojujeme za práva žien a ich realizáciu, prečo im podkopávame nohy a snažíme sa rozkazovať im, čo smú a čo nesmú vidieť, nehľadiac na vekovú skupinu? Nie je to mierne totalitárne?